-deti sa učia najmä od nás, vnímajú naše reakcie, to, ako pristupujeme k vzniknutej situácii
-aby sme vedeli byť deťom oporou, potrebujeme byť sami v čo najväčšej pohode, pre deti mladšieho veku sú bezpečím a istotou práve rodičia a dospelí, dieťa potrebuje mať pocit, že dospelí okolo neho situáciu vyriešia a zvládnu
-poskytnime dieťaťu našu blízkosť, trávme spoločne čas príjemnými činnosťami, hrou, kreslením
-zostaňme pokojní, snažme sa bezpečie vytvárať aj objatím, pohladkaním, telesným kontaktom s deťmi
-dodržiavajme bežný zabehnutý režim, dbajme na pravidelnú stravu, pitie a spánok, nepreťažujme deti, znížme dočasne nároky, ktoré na ne kladieme
-nezahlcujme dieťa informáciami, dajme si pozor, akým informáciám dieťa vystavujeme, nepozerajme a nepočúvajme správy v prítomnosti malých detí, ktoré im nerozumejú a môžu v nich vyvolať strach
-netelefonujme a nerozoberajme vojnovú situáciu pred deťmi, vnímajú nás aj vtedy, keď sa hrajú vo vedľajšej miestnosti a zdá sa, že nám nevenujú pozornosť
-ak sa dieťa pýta, citlivo a pokojne mu odpovedajte na jeho otázky, najmä ho ubezpečte, že je teraz v bezpečí
-môžete dieťaťu povedať, že asi počulo, že začala vojna, ale tá je teraz ďaleko od nás a sme v bezpečí, je veľa ľudí, vojakov, policajtov, ktorí vojnu nechcú a robia všetko pre to, aby sa situácia upokojila
-povedzte dieťaťu, že ste tu pre neho a všetko spoločne zvládnete
-dajme si pozor na to, aby sme u detí nevytvárali predsudky, zdržme sa politických komentárov, nehovorme o tom, že sa bojíme, že vojna príde aj k nám, že nevieme, čo bude
-buďme vnímaví a všímajme si zmeny v správaní dieťaťa (zmena v chuti na jedlo, v spánku, strach zo samoty, z cudzích ľudí, pomočovanie, nočné mory, strach o rodičov...)
-ak sa potrebujete porozprávať o tom, ako lepšie zvládať vzniknutú situáciu, ako sa viac upokojiť a narábať so svojimi pocitmi, obráťte sa na odborníkov, k dispozícii je aj školská psychologička